Môj príbeh
„Napriek tomu, že nemám vlastného psa, s ktorým by som sa venovala cvičeniu, ma táto činnosť napĺňa“
K záchranárskej kynológii som sa dostala prostredníctvom môjho partnera, ktorý sa jej venuje už 18 rokov. V záchranárskej kynológii sa však pohybujem len ako podpora, či už pre Martina a Bašku alebo pre ostatých psovodov v organizácii.
Napriek tomu, že nemám vlastného psa, s ktorým by som sa venovala cvičeniu, ma táto činnosť napĺňa. Mantrailing je veľmi zaujímavá disciplína, kde sa aj ja ako nepsovod dokážem veľa naučiť a svoje poznatky zúžitkovať. Vždy ma fascinuje, keď vidím našu Bašku alebo iné psy, ako dokážu na základe jedného krátkeho načuchnutia si k pachovke prejsť niekoľko sto metrov, zdolať jeden či viac povrchov, prípadne prekážok a nájsť človeka, ktorého sa rozhodli hľadať.
Mantrailing mi okrem iného priniesol do života veľmi veľa skvelých ľudí, s ktorými sa pravidelne stretávame na tréningoch a víkendových cvičeniach.