Môj príbeh
„Záchranárskej kynológii sa venujem už 18 rokov“
Jedného dňa som si kúpil „berňačku“ Dorku, lebo som bol názoru, že k rodinnému domu patrí pes. V blízkosti nás bolo cvičisko, kde psovodi cvičili záchranársku kynológiu, a tak som sa pridal, lebo som si povedal, že keď chcem mať psa, tak určite vycvičeného. Po krátkom čase som zistil, že to mňa aj Dorku veľmi baví.
Keďže som v tom čase menil aj zamestnanie a stal sa zo mňa profesionálny hasič, záchranárčina mi prirástla k srdcu. Za krátky čas som mal prvé úspechy v skúškach, pretekoch a aj v záchranných akciách. Dorka bola vycvičená na plošné a ruinové vyhľadávanie, ktorému som sa venoval 10 rokov. Postupne, ako začínala mať Dorka vyšší vek, prišla do rodiny Baška, kríženec nemeckého ovčiaka a zlatého retrievera. Začal som zvažovať, na akú metódu výcviku sa zameriame, lebo po množstvách pátracích akcií a skúsenostiach som zhodnotil, že pri pátraní po nezvestnej osobe je dôležité určiť najskôr smer, ktorým sa vybrala.
Rozhodol som sa teda vyskúšať mantrailing. Tejto metóde vyhľadávania osôb sa venujem už ôsmy rok a som rád, že Baška a ja sme tím plne pripravený na nasadenie pre pomoc pri vyhľadávaní stratených osôb.